O plazme

Čo je plazma a na čo sa používa?

Plazma je tekutá zložka krvi a tvorí asi 55 % našej krvi. Krvná plazma je žltkastá tekutina pozostávajúca z 92 % vody, okolo 1 % minerálnych solí a približne 7 % proteínov. Tieto vzácne plazmové proteíny a ich rôznorodé zložky tvoria základ pre výrobu mnohých nevyhnutných liekov, ktoré zachraňujú život nejednému chorému človeku. Krvná plazma sa nedá vyrobiť génovo-technickými metódami ani synteticky. Preto sú tisícky pacientov odkázaní na pomoc dobrovoľných darcov a potrebujú vašu podporu.

Z čoho sa skladá krv?

V ľudskom tele sa podľa hmotnosti nachádza 4 až 6 litrov krvi. Krv pozostáva z tuhých a tekutých zložiek. Tekutá zložka sa nazýva krvná plazma. Pevné, bunkové zložky krvi sa skladajú z červených krviniek (erytrocytov), bielych krviniek (leukocytov) a krvných doštičiek (trombocytov).
Rozdelenie jednotlivých zložiek vyzerá nasledovne:

Krvná plazma: cca. 55-60%
Krvné bunky: cca. 45-40%

Čo sú erytrocyty?

Erytrocyty (červené krvinky) prevážajú kyslík z pľúc do buniek a oxid uhličitý z orgánov späť do pľúc. Tvoria 99 % krviniek, a človek ich má okolo 30 biliónov. Erytrocyty obsahujú červené farbivohemoglobín, ktoré na seba chemicky viaže kyslík.

Erytrocyty sa tvoria v kostnej dreni a ich priemerná trvanlivosť sú tri mesiace.

Pri závažných úrazoch, zraneniach alebo vnútornom krvácaní je nutné chýbajúce erytrocyty nahradiť krvnou transfúziou. Zdravý dospelý človeka môže stratiť až 15 % objemu krvi bez vážnejších následkov.

Ak však strata krvi prekročí 30 % jej objemu, je potrebné krv doplniť zvonka, lebo telo už nedokáže ostatné orgány dostatočne zásobovať kyslíkom.

Čo sú leukocyty?

Leukocyty (biele krvinky) sú bunky krvi obsahujúce jadro, ktoré neobsahujú krvné farbivo (hemoglobín). Aj oni vznikajú v kostnej dreni a odtiaľ sa dostávajú do krvi. Chránia telo pred patogénmi a ostatnými cudzími látkami. Leukocyty majú v ľudskom imunitnom systéme rôzne funkcie. Pritom existujú rôzne podskupiny leukocytov:
Lymfocyty dokážu vyhľadať a rozpoznať cudzie tkanivá a bunky.
Monocyty, veľké biele krvinky odvracajú a pohlcujú patogény, kým stihnú preniknúť hlbšie do tela.
Granulocyty sú v prvej línii pri obrane pred útočiacimi patogénmi, ktoré okamžite zneškodia.

Určenie počtu leukocytov vysvetľuje zápaly či infekcie.

Čo sú trombocyty?

Trombocyty (krvné doštičky) sú najmenšie viditeľné bunky v krvi. Ide o ploché zložky krvi, ktoré vznikajú v kostnej dreni. Trombocyty uvoľňujú látky, ktoré sú potrebné na zastavenie krvácania. V prípade zranenia, pri ktorom sa otvoria cievy, fibrínová sieť za krátky čas spojí okolité tkanivo a tým sa zranenie zacelí. Okrem toho sa vylučujú látky podporujúce zrážanie krvi, aby sa utvorila chrasta.

Určenie počtu trombocytov prebieha v rámci malého krvného obrazu pomocou hematologického prístroja. Krv zdravého dospelého človeka obsahuje za normálnych okolností približne 150 000 až 350 000 krvných doštičiek na mikroliter (µl). Nedostatok trombocytov sa označuje ako trombocytopénia, ich prebytok ako trombocytóza. Pri veľkých stratách krvi a leukemických ochoreniach sa trombocyty dopĺňajú prostredníctvom transfúzie.

Plazma je nenahraditeľnou životodarnou surovinou

Aká je úloha plazmy?

Plazma slúži v tele ako dopravný prostriedok pre produkty látkovej výmeny, hormóny, glukózu, lipidy a oxid uhličitý. Krvná plazma odvádza z tela odpadové produkty látkovej výmeny. K nim patrí oxid uhličitý, ktorý organizmus vylučuje cez pľúca, a tiež rôzne druhy močoviny. Plazma navyše dokáže viazať látky nerozpustné vo vode a preniesť ich k orgánom, kde ich telo potrebuje. Bielkoviny obsiahnuté v plazme zabezpečujú okrem iného aj to, aby sme mali stabilný krvný tlak.

Akú farbu má plazma?

Krvná plazma je väčšinou žltkastá číra tekutina. Farba plazmy sa mení podľa toho, koľko pijeme, čo jeme, podľa hormonálnej rovnováhy - no aj na základe obsahu bielkovín a iných faktorov.

Ak je plazma mliečne biela, znamená to, že je tuková (lipémická) a nebude pripustená k ďalšiemu spracovaniu. Môže to byť dôsledok nesprávne fungujúceho metabolizmu tukov alebo toho, že darca jedol mastné jedlo tesne pred odberom. Takže pred odberom by si si mal/a preštudovať naše rady, ako sa naň pripraviť, aby sa nič podobné nestalo.

Ani pri červenkastom sfarbení sa krvná plazma nepoužije, lebo červené krvinky sa rozpadli a rozložili (hemolýza). Mnohé sfarbenia sú však neškodné, lebo ich dôvodom môžu byť lieky alebo doplnky výživy. Napokon sa v rámci našej niekoľkostupňovej kontroly kvality môžeme rozhodnúť, či sa plazma pripustí k ďalšiemu spracovaniu.

Na čo sa používa plazma?

Viac ako 80 % Rakúšanov je aspoň raz za život odkázaných na lieky z krvnej plazmy. A plazmy je treba stále viac. Celosvetový dopyt po imunoglobulínoch sa za posledných 20 rokov strojnásobil.

Ľudská plazma obsahuje množstvo rôznych proteínov. Mnoho proteínov plní v tele úlohy, ktoré sa dajú využiť aj terapeuticky. Momentálne je možné na výrobu liekov izolovať viac než 20 proteínov.

Protilátky (imunoglobulíny) slúžia napríklad na obranu pred infekciami (vírusmi, baktériami a inými patogénmi). Pomocou koncentrátov protilátok sa teda liečia povedzme osýpky alebo žltačka typu B. Niektoré koagulanty majú za úlohu zastaviť krvácanie v prípade zranenia a sú zodpovedné za hojenie rán. Iné zase potláčajú prisilné zrážanie a tým bránia tvorbe nebezpečných krvných zrazenín.

Aj pri liečbe rôznych druhov rakoviny (napr. leukémie) hrajú lieky z plazmy kľúčovú úlohu. Lieky z krvnej plazmy sa preto nedajú ničím nahradiť v chirurgii, pohotovostnej medicíne a pri liečení mnohých závažných a chronických ochorení.

[Translate to Slowakisch:] Europlasma - Was ist Plasma | Die wichtigsten Proteine aus Plasma

K proteínom najčastejšie rozpusteným v krvnej plazme patria:

4%

koagulačné faktory

60%

albumíny

36%

globulíny

Najdôležitejšie proteíny z plazmy

K proteínom najčastejšie rozpusteným v krvnej plazme patria:

4 % koagulačné faktory
60 % albumíny
globulíny

Tieto bielkoviny v krvnej plazme tvoria základ na výrobu
vysoko účinných liekov proti rôznym chorobám.